Moskva
17. marca (TASR) — Víťazom prezidentských volieb v Rusku, ktoré sa
konali od 15. do 17. marca, sa podľa očakávaní stal doterajší šéf Kremľa
Vladimir Putin, ktorý získal 87,8 percenta hlasov. TASR o tom informuje
na základe exit pollu, ktorý po zatvorení posledných volebných
miestností v exkláve Kaliningrad zverejnila televízia Rossija 24.
Ďaleko v poli porazených skončili Putinovi traja protikandidáti.
Komunistický poslanec Štátnej dumy Nikolaj Charitonov získal podľa exit
pollu 4,7 percenta hlasov, člen strany Noví ľudia Vladislav Davankov
dostal 3,6 percenta hlasov a predsedovi Liberálnodemokratickej strany
Ruska (LDPR) Leonidovi Sluckému dalo svoje hlasy 2,5 percenta
zúčastnených voličov.
Tento trend potvrdila aj Ústredná volebná komisia, podľa ktorej Putin
získal rekordný počet 87,97 percenta hlasov, pričom tento údaj sa
zakladá na spracovaní 24,4 percenta protokolov. Uviedla to agentúra RIA
Novosti s tým, že v roku 2018 dostal Putin vo voľbách 76,69 percenta a o
šesť rokov predtým 63,6 percenta hlasov.
Účasť voličov dosiahla podľa predbežných údajov viac ako 70 percent. Na
voľbách sa mohlo zúčastniť 114 miliónov ľudí, vrátane tých na
okupovaných územiach Ukrajiny.
Putin, ktorý má 71 rokov, je pri moci od roku 1999, vrátane dvoch
premiérskych funkčných období. Po zmene ústavy z roku 2020 by mohol opäť
kandidovať v roku 2030 na ďalších šesť rokov.
Nezávislí pozorovatelia a odborníci považujú prezidentské voľby v Rusku v
roku 2024 za neslobodné a bez politickej konkurencie, keďže v nich
nekandidoval žiadny predstaviteľ opozície. Traja k voľbám pripustení
kandidáti buď otvorene podporovali súčasného prezidenta Putina, alebo sa
držali línie Kremľa.
Profil opätovne zvoleného ruského prezidenta Vladimira Putina
TASR prináša profil opätovne zvoleného ruského prezidenta Vladimira Putina.
Vladimir Vladimirovič Putin sa narodil 7. októbra 1952 v Leningrade (v
súčasnosti Petrohrad) do robotníckej rodiny. V rokoch 1970 - 1975
študoval právo na Leningradskej štátnej univerzite. Koncom 70. a
začiatkom 80. rokov ukončil v Moskve Vyššiu školu KGB (Výbor štátnej
bezpečnosti - sovietska tajná služba). V rokoch 1985 - 1990 pôsobil ako
agent v Drážďanoch v bývalej Nemeckej demokratickej republike (NDR).
Ešte pred odchodom do NDR sa v roku 1983 oženil s letuškou Ľudmilou
Škrebnevovou, spolu žili do roku 2013.
Po návrate do vlasti pracoval najskôr na Leningradskej štátnej
univerzite ako pomocník rektora pre medzinárodné otázky. Od júna 1991
začal pôsobiť na leningradskej radnici, najskôr ako predseda Výboru pre
zahraničné vzťahy a od roku 1994 ako prvý zástupca starostu Anatolija
Sobčaka.
Po neúspechu Sobčaka v gubernátorských voľbách sa Putin aj s rodinou
presťahoval v roku 1996 do Moskvy, kde sa začala jeho politická kariéra.
Už nasledujúci rok v marci sa stal zástupcom riaditeľa prezidentskej
kancelárie. V júli 1998 sa postavil na čelo ruskej tajnej služby FSB
(Federálna bezpečnostná služba) a od marca 1999 zastával post tajomníka
Rady bezpečnosti Ruskej federácie. V auguste 1999 ho ruský prezident
Boris Jeľcin vymenoval za premiéra.
V posledný deň roku 1999 presne na poludnie však 68-ročný Jeľcin
neočakávane oznámil, že rezignuje na najvyššiu funkciu v štáte a svoje
právomoci odovzdal dovtedy nie príliš známemu 47-ročnému Vladimirovi
Putinovi, ktorý od tých čias jednoznačne ovláda ruskú politiku.
Po rezignácii Jeľcina z postu hlavy štátu 31. decembra 1999 sa stal
Putin až do prezidentských volieb úradujúcim prezidentom. Voľby, ktoré
sa konali 26. marca 2000, vyhral so ziskom 52,94 percenta hlasov.
Odvtedy zvíťazil v prvom kole v každých prezidentských voľbách, na
ktorých sa zúčastnil - stalo sa tak vo voľbách konaných 14. marca 2004,
4. marca 2012 a 18. marca 2018. Pred voľbami v roku 2012 sa mu podarilo
presadiť predĺženie funkčného obdobia prezidenta na šesť rokov. V rokoch
2008 - 2012 zastával Putin post predsedu ruskej vlády, prezidentom bol
Dmitrij Medvedev.
Na bezpečnostnej konferencii v Mníchove formuloval Putin obhajobu
ruských geopolitických záujmov. Kľúčovou tézou jeho prejavu, ktorý
predniesol 10. februára 2007, sa stalo odmietnutie jednopolárneho modelu
sveta.
Vzťahy medzi USA a Európskou úniou na jednej strane a Ruskom na strane
druhej sa začali výrazne zhoršovať po anexii Krymu v roku 2014 a podpore
separatistických skupín na východe Ukrajiny.
V skorých ranných hodinách 24. februára 2022 oznámil Putin svoje rozhodnutie začať "špeciálnu vojenskú operáciu", ako Moskva nazýva vojnu na Ukrajine, s cieľom vykonať "demilitarizáciu a denacifikáciu Ukrajiny". Vojna na Ukrajine spustila najvážnejšiu krízu vo vzťahoch Ruska so Západom od kubánskej raketovej krízy v roku 1962.
Vladimir Putin sa v tohtoročných marcových prezidentských voľbách
uchádzal už o piate funkčné obdobie. Svoje rozhodnutie opäť kandidovať
na post hlavy štátu oznámil začiatkom decembra 2023. Ústredná volebná
komisia ho oficiálne zaregistrovala 29. januára 2024.
0